Oznámení

Sbalit
Aktuálně žádná oznámení.

Video Toaster

Sbalit
X
 
  • Filtr
  • Čas
  • Zobrazit
Vymazat vše
new posts

    Video Toaster

    Prečítajte si veľmi zaujímavý článok o Video Toasteri, Video Toaster bolo legendárne rozšírenie pre počítač Amiga z roku 1990, ktoré zmenilo bežný domáci počítač na plnohodnotné televízne réžijné štúdio. Za zlomok vtedajších cien dokázal v reálnom čase strihať obraz, pridávať prechody, titulky aj 3D animácie – čím odštartoval éru nezávislej videoprodukcie dávno pred príchodom YouTube



    Keď sa koncom 70. rokov začali objavovať prvé osobné počítače, ich využitie ešte nebolo pre každého samozrejmé. Ak mal trh prerásť rámec nadšencov a prvých technologických priekopníkov, potreboval svoju „killer app“ – program, kvôli ktorému si ľudia kúpia konkrétnu značku počítača.
    Prvá takáto aplikácia, VisiCalc, prišla v roku 1979. Z obyčajného Apple II urobila nástroj na finančné plánovanie, aký svet dovtedy nevidel – výkonnejší a flexibilnejší než čokoľvek predtým. Vylepšená tabuľková aplikácia Lotus 1-2-3 potom dostala IBM PC do kancelárií a domácností po celom svete. Macintosh, ktorému v roku 1985 po počiatočnej vlne nadšencov opadol dych, si našiel ziskové miesto v novom svete desktop publishingu vďaka dvom kľúčovým programom: Aldus PageMaker a Adobe Photoshop.

    Aby Amiga udržala krok s konkurenciou a prežila, potrebovala vlastnú prelomovú aplikáciu – a našla ju v podobe Video Toastera.

    Svet videa v roku 1985 vyzeral úplne inak než dnes. Neexistoval nielen YouTube, ale ani World Wide Web, kde by sa video dalo prehrávať. Video bolo čisto analógové a ukladalo sa na magnetické pásky. Wtedajšie počítače, ako IBM PC či Macintosh, používali vlastné digitálne monitory, ktoré si so svetom analógového videa vôbec nerozumeli.
    Amiga bola však pôvodne navrhnutá ako herná konzola, takže vedela pracovať so štandardnými televíznymi frekvenciami. Jej tvorcovia však ukázali skutočnú predvídavosť tým, že vytvorili prepojenie medzi analógovým a digitálnym svetom. Už úplne prvá Amiga mala zabudovaný genlock, ktorý zosúladil časovanie videa so signálom NTSC alebo PAL a umožnil používateľovi prekryť tento obraz vlastnou grafikou vytvorenou v Amige. Prvý, kto pochopil, aký potenciál sa v tom skrýva, bol inžinier z Topeky v Kansase. Volal sa Tim Jenison.



    Tim a Paul

    Tim Jenison sa narodil v roku 1956 ako syn elektromechanického inžiniera. Už v piatich rokoch mu otec na kolenách vysvetľoval Ohmov zákon. Vyrastal na vidieku v Iowe, ďaleko od ľudí, a tak sa jeho najlepšími kamarátmi stali elektrónky a tranzistory.
    Na školský vedecký veľtrh v siedmej triede postavil jednoduchý digitálny počítač, ktorý vedel sčítavať a násobiť v desiatkovej sústave. Svoj prvý skutočný počítač si zostrojil s procesorom Motorola 6800 pripojeným k ďalekopisu (Teletype), pretože na vtedy populárne stavebnice, ako bol Altair, nemal peniaze. „Bolo úžasné povedať si: ‚Wau, mám počítač!‘“ spomínal Jenison v rozhovore pre Wired. „Lenže potom ste museli prísť na to, čo s ním. A to bolo to najťažšie.“

    Ako chalan skúšal točiť domáce filmy na 8 mm pás. Pre začínajúceho filmára to bola poriadna otrava – každý strih znamenal doslova fyzicky vystrihnúť pás a zlepiť ho dokopy. Keď odišiel z vysokej školy, začal sa učiť programovanie, rozbehol malý biznis a predával softvér pre Tandy Color Computer. Už to, že mal ten počítač v názve slovo „color“ (farebný), ukazovalo, aká primitívna bola vtedy technika. Napriek tomu Tim už vtedy sníval o tom, že bude robiť video na počítači.

    Približne v tom istom čase vošiel v Kalifornii istý Paul Montgomery do predajne RadioShack, aby si kúpil niečo na oživenie svojich domácich videí. Vedúci predajne mu ukázal generátor špeciálnych efektov zhruba za 450 dolárov. Rozhovor prebehol asi takto:
    „Vyzerá to skvele! Dokážem urobiť prelínanie z jedného obrazu do druhého?“ opýtal sa Montgomery.

    „Nie, ani náhodou,“ odpovedal predavač.
    „A vie to aspoň nejaké prelínania?“
    „Jasné, môžeš to stiahnuť do čiernej.“
    „Dokáže to ešte niečo iné?“
    „Jasné, stiahnuť do červenej alebo zelenej.“
    „A čo zmenšiť obraz a prevrátiť ho?“
    „Nie, ani náhodou. Na to treba mašinu za stotisíc dolárov. Tu niečo také nikdy nenájdeš.“
    Montgomery odišiel z RadioShacku sklamaný naprázdno.


    Príchod Amigy

    Keď si Jenison v auguste 1985 prečítal v časopise Byte o možnostiach Amigy, rovno zašiel k najbližšiemu predajcovi Commodore a kúpil prvú Amigu 1000, aká mu prišla pod ruku. Hneď nato vytvoril zariadenie s názvom DigiView – jednoduchý videograbber, ktorý dokázal zachytiť jediný snímok videa a uložiť ho na disketu v 4096-farebnom režime HAM (Hold-And-Modify) Amigy.
    Jenison si na jednu disketu uložil tri ukážkové obrázky, keď narazil na Jeffa Bruettea, zamestnanca Commodoru. Jeff sa opýtal, či si môže spraviť kópiu a vziať ju so sebou späť do Commodoru. Tim súhlasil, no požiadal, aby Bruette vymazal z diskety súbor READ.ME, pretože obsahoval jeho domáce telefónne číslo. Do 24 hodín však Timovi začal zvoniť telefón. „Rozšírilo sa to po celej krajine,“ povedal.
    Paul Montgomery bol jedným z prvých, kto zavolal. Prišiel k nemu na návštevu kamarát Brad Carvey (inžinier a brat komika Danu Carveyho) a ukázal mu tie obrázky. V miestnosti zavládlo ticho, keď na ne hľadeli – bolo to ako náboženský zážitok. Počítače predsa nemali byť schopné robiť niečo také.
    Jenison vedel, že s DigiView má v rukách trhák, a tak predal svoj podiel v softvérovej firme pre Tandy CoCo a založil novú spoločnosť na výrobu videozariadení pre Amigu. Tak sa začal príbeh NewTeku. Z DigiView sa napokon predalo viac než 100 000 kusov a nadviazal naň DigiPaint, kresliaci program, ktorý dokázal pracovať v 4096-farebnom režime Amigy. Tento režim HAM mal pôvodne fungovať len pri statických obrázkoch kvôli sekvenčným algoritmom, ktorými sa ukladali dáta. DigiPaint tento problém jednoducho obišiel a dosiahol niečo, čo bolo dovtedy nemožné.
    V tom istom čase prešiel Montgomery do Electronic Arts, ale odišiel, keď firma nenaplnila ciele svojich zakladateľov posúvať výpočtovú techniku dopredu práve s Amigou. Nakoniec sa presťahoval do Topeky a pridal sa k NewTeku práve vtedy, keď chcela firma expandovať s novým produktom.
    Montgomery sa Jenisona spýtal, či by Amiga mohla slúžiť ako hlavný prvok generátora videoefektov. Jenisonovi sa ten nápad páčil, ale Montgomery tlačil ďalej: „A čo tak zmenšiť obraz a prevrátiť ho?“ opýtal sa.
    „Nie, na to by bolo treba zariadenie za 100 000 dolárov,“ odpovedal Jenison.
    „Jasné, chápem,“ povedal Montgomery. „Ale bolo by celkom super, keby sa to dalo.“
    V histórii Amigy bolo veľa momentov, keď bol nejaký inžinier postavený pred výzvu dokázať nemožné. V tomto prípade odišiel Jenison premýšľať nad problémom ďalej. Napokon vymyslel spôsob, ako dosiahnuť efekt zmenšovania a prevracania obrazu – a to bol začiatok prototypu Toastera.


    Toaster naberá reálne kontúry


    Montgomery navrhol, aby sa Jenison stretol s jeho kamarátom Bradom Carveym, ktorý pracoval na projektoch zameraných na počítačové videnie pre robotiku. Traja sa zišli v pizzerii v Topeke a začali kresliť blokové schémy priamo na papierové obrúsky.
    Brad postavil prvý prototyp karty metódou wire-wrap (vinutím spojov) a Jenison spolu so softvérovým inžinierom Stevom Kellom ho pomohli uviesť do chodu. Už za pár dní karta zvládala efekt prevracania obrazu a tak sa všetko začalo.
    Prototyp predstavili na veľtrhu Comdex v novembri 1987, kde vyvolal poriadny rozruch. Samotný Toaster bol už vtedy pôsobivou kartou na videoefekty za bezkonkurenčnú cenu. Jenison a inžinieri z NewTeku však chceli oveľa viac. Ich snom bolo, aby si ktokoľvek mohol dovoliť videoefekty na úrovni profesionálnych televíznych štúdií. Vytvoriť jedinú cenovo dostupnú prídavnú kartu, ktorá by nahradila vybavenie televíznych sietí, sa zdalo ako nemožné.
    Počas druhej svetovej vojny znelo heslo Ženijného zboru americkej armády: „Ťažké veci robíme hneď. Tie nemožné trvajú o niečo dlhšie.“ A hoci mala Amiga na prácu s videom prirodzené predpoklady, niektoré veci sa nedali zvládnuť bez vývoja nových vlastných čipov. Na dosiahnutie potrebného výkonu v softvérovej časti napísali veľkú časť z 350 000 riadkov kódu v assembleri pre procesor 68000. Dokončiť Toaster si vyžiadalo 15 inžinierov, tri roky práce a 5 325 ručne robených škoricových cukríkov v tvare mačiek – no výsledok bol ohromujúci.
    ​
    ​
    Klikni pro plné zobrazení obrázku  Jméno: VideoToaster-original.jpg Počet zobrazení: 0 Velikost: 244,3 KB ID: 182533

    ​Prvý VideoToaster bežiaci na Amige 2000


    Toaster

    Video Toaster vyšiel v decembri 1990 za základnú cenu 2 399 dolárov. Tvorila ho veľká rozširujúca karta, ktorá sa zasunula do Amigy 2000, a balík programov na ôsmich disketách. Celá zostava vrátane Amigy sa dala zaobstarať za menej než 5 000 dolárov.
    Za tieto peniaze dostal začínajúci strihač videa štvorvstupový prepínač, dva 24-bitové frame buffery, chroma key (na prekrývanie zeleného alebo modrého pozadia) a vylepšený genlock. Softvér umožňoval prepínať medzi video vstupmi pomocou pestrej škály vlastných prelínaní a efektov – vrátane stláčania a prevracania obrazu, ktoré pôvodne chcel Montgomery.
    Súčasťou balenia bol Toaster CG (generátor titulkov), Toaster Paint (aktualizovaný DigiPaint na tvorbu statickej grafiky), Chroma F/X (na úpravu farebného vyváženia obrazu) a hlavné eso v rukáve: Lightwave 3D, plnohodnotný 3D modelovací a animačný balík, ktorý napísali Allen Hastings a Stuart Ferguson.
    V tom čase sa 3D modelovanie a animácia robili na pracovných staniciach SGI za 20 000 dolárov so softvérom, ktorý stál takmer toľko čo samotný hardvér. Pribaľovať Lightwave k Toasteru bolo ako dostať k novému počítaču zadarmo 3D tlačiareň. Znamenalo to, že používatelia Toastera si mohli vytvoriť akýkoľvek digitálny efekt, aký si len dokázali predstaviť.
    ​
    ​
    Zrazu tu boli hviezdičkové prechody


    Uvedenie Toastera zmenilo celý biznis tvorby videoobsahu. V Spojených štátoch mala Federálna komisia pre komunikácie (FCC) už dávno stanovené pravidlá definujúce minimálnu úroveň kvality videa nazývanú Broadcast-safe, ktorá bola potrebná na vysielanie v televízii. Spotrebiteľské kamery túto úroveň nedosahovali a nedali sa použiť na tvorbu obsahu pre televíziu – existovalo len zopár výnimiek pre spravodajské relácie, ktoré ukazovali krátke zábery nakrútené amatérmi alebo v zahraničí. Zariadenia potrebné na výrobu videa v kvalite Broadcast-safe boli drahé a stáli od státisícov až po milióny dolárov. Znamenalo to, že ak ste neboli zamestnancom veľkej televíznej siete, nemohli ste vyrábať vlastné programy a ukazovať ich niekomu inému než rodine a priateľom.
    Toaster to zmenil. Za menej než päťtisíc dolárov mohol ktokoľvek vytvárať programy, ktoré vyzerali rovnako dobre ako tie z veľkých televízií. Jednou z prvých a najnadšenejších skupín, ktoré si Toaster osvojili, boli rockové kapely, ktoré potrebovali točiť pútavé klipy pre MTV s nízkym rozpočtom. Rockera Todda Rundgrena to chytilo obzvlášť silno a prepojil dokopy až desať Toasterov, aby vyrenderoval svoj prelomový videoklip k piesni „Change Myself“. Efekty, ktoré dnes považujeme za gýčové (alebo až trápne klišé), ako napríklad hviezdičkové prechody (star wipes), sa takými stali len preto, že ich Toaster urobil bežnými. Podobne ako Macintosh viedol v 80. rokoch ku krátkemu obdobiu zneužívania najrôznejších fontov, Toaster umožnil v 90. rokoch éru divokých prechodov a prelínaní. Samotný koncept „Wayne’s World“ bol do veľkej miery fenoménom postaveným práve na Toasteri.
    ​
    ​

    Propagačné video na Video Toaster 4000 od spoločnosti NewTek. V hlavnej úlohe Wil Wheaton v štýle tých najtypickejších 90. rokov!


    Jeno

    Toaster tiež umožnil kreatívnym ľuďom vybudovať si neobyčajný život. Jedným z nich bol Jeno Horvath, ktorý v 70. rokoch začínal navrhovaním elektrických systémov pre diskotéky. Potom získal prácu v spoločnosti Memorex, kde robil servis periférií pre mainframy, a rýchlo si kúpil svoj prvý počítač – VIC-20 –, aby držal krok s počítačovým priemyslom. Keď v roku 1985 vyšla Amiga 1000, kúpil jeden z úplne prvých vývojárskych modelov, ktorý bol pôvodne určený pre Electronic Arts. Video techniku začal nakupovať ako koníček, a keď vyšiel Toaster, okamžite vedel, že ho musí mať.
    „Toaster spôsobil vo videu absolútnu revolúciu,“ povedal Horvath v rozhovore pre Ars. „V podstate nahradil celý kamión vysielacej techniky. Bez problémov zastúpil vybavenie v hodnote 50 000 dolárov. A Amiga bola jediný počítač, na ktorom sa dal použiť.“
    Toaster nevyžadoval len tak hocijakú Amigu, ale konkrétne Amigu 2000, pretože prvý model nemal správne rozširujúce sloty, do ktorých by sa karta zmestila. Keď minul približne 5 000 dolárov za Toaster a Amigu (plus po 1 200 dolárov za pár časových korektorov – Time-Based Correctors, ktoré boli nevyhnutné na synchronizáciu analógových video vstupov na spoločné hodiny, aby obraz neblikal a netriasol sa), bol pripravený začať tvoriť profesionálne videá. Lenže čo mal vlastne točiť?
    Horvath pomohol natočiť niekoľko videoklipov pre miestne rockové kapely, no neskôr zistil, že firmy sú ešte lukratívnejším trhom. Spoločnosti ako Teck Cominco často potrebovali školiace alebo marketingové videá pre svojich zamestnancov a zákazníkov. Nechceli platiť obrovské sumy za prenájom profesionálnych televíznych štúdií, no zároveň potrebovali niečo podstatne lepšie než roztrasené zábery z kamery synovca jedného zo zamestnancov. Práve v tejto medzere na trhu sa Horvathovi začalo mimoriadne dariť. Jedno video, ktoré navrhol pre nadáciu Kidney Foundation, malo rozpočet 12 000 dolárov, čo bolo oveľa viac než zvyčajne. Keď nadácia zaváhala, Horvath im povedal, že ak toto propagačné video ukážu tuctu firiem a nevrátia sa im vložené náklady, vráti im 80 percent peňazí. Video, v ktorom ľudia vlastnými slovami rozprávali príbehy o svojich úspešných transplantáciách, napokon už počas prvého mesiaca používania prinieslo zisk v hodnote 160 000 dolárov.
    „Mnohé profesionálne firmy ako Grass Valley nad Toasterom ohŕňali nos, ale v kvalite ste ho jednoducho nemohli poraziť,“ spomínal Horvath. „Ak ste nepoužívali vstavané efekty Toastera, nikto nedokázal rozoznať, či používate systém s Amigou za 5 000 dolárov, alebo zostavu za 50 000 až 75 000 dolárov. Ten rozdiel v kvalite sa naozaj nedal spoznať.“
    Horvath si neskôr vymyslel ešte zaujímavejšiu činnosť: elektronické spravodajstvo (ENG – Electronic News Gathering). Spriatelil sa s miestnymi hasičmi tak, že ich nakrúcal pri zásahoch, a oni mu na oplátku dávali tipy, kam smeruje polícia (policajti sa často zhromažďovali na blízkych hasičských staniciach), a umožňovali mu prístup na miesta činu. Raz, v domnení, že ide po paralelnej trase, sa dokonca ocitol priamo uprostred policajnej naháňačky vo vysokej rýchlosti. Z jeho dobrodružstiev vznikali profesionálne spravodajské zábery, ktoré potom predával miestnym televíznym staniciam.

    Klikni pro plné zobrazení obrázku  Jméno: toaster4000_1_big.jpg Počet zobrazení: 0 Velikost: 208,8 KB ID: 182534


    ​Video Toaster 4000



    V roku 1993 spoločnosť NewTek vydala Video Toaster 4000, vylepšenú verziu, ktorá využívala nový grafický hardvér AGA dostupný v Amige 4000. Okrem toho firma uviedla na trh aj Video Toaster Flyer – rozširujúci modul, ktorý premenil Toaster na plnohodnotný nelineárny strihový systém podobný systému Avid Media Composer, ktorý vtedy dobýjal svet profesionálneho strihu. Hoci bol oveľa lacnejší než Avid (kompletná zostava mohla stáť viac než stotisíc dolárov), strih digitálneho videa v tých časoch výrazne obmedzovala kapacita vtedajších pevných diskov. Horvath kúpil použitý Flyer a zaplatil po 6 000 dolárov za dvojicu rýchlych 9 GB SCSI diskov, ktoré k nemu potreboval. „Jeden z tých diskov mám dodnes,“ priznal. „Nedokázal som sa s ním rozlúčiť.“
    Zatiaľ čo väčšina používateľov Toastera nemala problém kúpiť si kvôli nemu počítač Amiga, existovala menšia skupina televíznych staníc a videoproducentov, ktorí sa neustále dožadovali verzie Toastera pre Macintosh. To však nebolo možné, pretože Macintosh (a napokon ani PC) nemal špeciálne čipy Amigy, bez ktorých by softvér Toastera nefungoval. NewTek to preto obišiel vydaním karty Toaster Link – prídavného modulu pre Amigu a Toaster, ktorý presmeroval video výstup na monitor Macintosha a umožňoval kopírovať a vkladať obrázky z grafických programov pre Mac. Takto sa mohla „verzia Toastera pre Mac“ predávať ako kompletný systém so „špeciálnou klávesnicou“ na vybrané operácie. Tou špeciálnou klávesnicou bola, samozrejme, klávesnica z Amigy.



    Zdá sa vám to povedome? Špičková počítačová grafika seriálu Babylon 5 vďačí za veľa práve systému Video Toaster.

    Miestne káblové televízie, rockové kapely či nezávislí spravodajcovia neboli jediní v televíznom svete, ktorých Video Toaster ovplyvnil. Vďaka pribalenému programu LightWave 3D odštartoval revolúciu v špeciálnych efektoch, ktorá pretrváva dodnes.

    Napríklad scenárista a showrunner J. Michael Straczynski dostal zelenú na realizáciu svojho vysnívaného projektu – veľkolepého sci-fi seriálu Babylon 5. Na tvorbu špeciálnych efektov si najal Rona Thorntona, s ktorým už predtým spolupracoval na seriáli Captain Power and the Soldiers of the Future. Thornton presvedčil Straczynskeho, že nový Video Toaster dokáže vytvoriť prelomové vizuálne efekty za tretinu až dve tretiny nákladov oproti používaniu klasických fyzických modelov.
    Thorntonov tím, štúdio Foundation Imaging, sa rozrástol z piatich na pätnásť ľudí, aby stíhal pokrývať nároky na efekty pre Babylon 5. Na renderovanie grafiky pre pilotnú epizódu prepojili do siete sériu počítačov Amiga. Neskôr ako renderovaciu farmu pre efekty v LightWave 3D používali PC s procesormi Pentium a pracovné stanice DEC Alpha. Prechod od fyzických modelov k počítačovej grafike sa pri spätnom pohľade zdá samozrejmý, no v tom čase si filmový a televízny priemysel vôbec nebol istý, či na to CGI už dorástlo. Napríklad Star Trek čakal až do roku 1997 – do šiestej série seriálu Deep Space Nine a štvrtej série Voyageru –, kým prešiel z natáčania fyzických modelov na počítačovú grafiku. A keď sa k tomu napokon odhodlali, najali si na pomoc práve štúdio Foundation Imaging. Babylon 5 získal niekoľko nominácií na cenu Emmy a samotný Video Toaster si v roku 1993 odniesol cenu Emmy za technický prínos.



    Prechod Toastera do novej éry


    Práve v čase, keď sa Toaster, Flyer a obzvlášť LightWave 3D dostávali do najlepšej formy, začala spoločnosť Commodore narážať na finančné problémy. „Nad Amigou už visel otáznik a koniec bol na spadnutie,“ povedal Horvath. „Tak som svoj Flyer pustil ďalej. Predal som ho.“ Za 17 000 dolárov si kúpil pracovnú stanicu DEC Alpha (dodnes ju má v obývačke) a od NewTeku dostal zľavu na migráciu svojej licencie LightWave 3D – najprv z Amigy na Alphu a neskôr z Alphy na Windows NT na bežnom hardvéri Intel.
    Trh s nelineárnym strihom videa sa napokon rozdelil medzi Avid a nových dravcov, akými boli Adobe Premiere či Final Cut Pro od Applu, pričom ešte dostupnejšie programy ako iMovie alebo Windows Movie Maker priniesli strih videa širokým masám.
    NewTek portoval časti Video Toastera na Windows a predstavil nové produkty, napríklad TriCaster, ktoré už neboli závislé od hardvéru Amigy. TriCaster, ktorý umožňuje vysielať profesionálne videorelácie cez internet, sa predáva dodnes. Technologický novinár Leo Laporte ho používa pri všetkých svojich reláciách vrátane populárnej This Week in Tech. V roku 2004 navyše NewTek uvoľnil celý zdrojový kód pre Video Toaster 4000 ako open source.
    Hoci značka aj samotný softvér časom zaostali za modernejšími konkurentmi, odkaz Video Toastera žije ďalej. „Tisíce ľudí mohli zrazu tvoriť video,“ povedal Tim Jenison v rozhovore s Laporteom. „Keď vyšiel Toaster, mohli ste vyzerať ako skutočná televízna stanica.“
    Vďaka Moorovmu zákonu dokáže dnes ktokoľvek natočiť a zostrihať celé video vo vysokom rozlíšení na svojom telefóne, nahrať ho priamo na YouTube a stať sa svetoznámou videohviezdou. Dnes nám to pripadá ako úplná samozrejmosť, no táto myšlienka bola kedysi revolučná – a všetko sa to začalo v roku 1990 práve s Video Toasterom.

    Jeremy Reimer
    ​



    ​

    ​
    ​
    ​
    --------------------------------------------------
    A1200 + Blizzard 1230/50Mhz + 32MB RAM, AMD RYZEN 9 5900x 32GB DDR4 RAM, ASUS DUAL Radeon RX 7600 O8G V2​, MAC OS X BigSur,

    #2
    Ešte dopĺňam prehľad modelov Video Toaster:
    Model Rok vydania Kompatibilné modely Amiga Hlavné rozdiely a špecifikácie
    Video Toaster 2000 (pôvodný Video Toaster) 1990 Amiga 2000 (fyzicky pasuje aj do A3000/A4000 po úprave krytu alebo s adaptérom) Pôvodná karta do video slotu Amigy 2000. Obsahovala 4-vstupový analógový prepínač (switcher), digitálny efektový procesor (DVE), titulkovací generátor (CG), framebuffer a balík LightWave 3D. Pracovala v štandarde NTSC.
    Video Toaster 4000 1993 Amiga 4000 a Amiga 3000 (v A3000 vyžaduje úpravu šasi) Prepracovaná verzia pre rozšírený video slot (Amiga 4000). Rýchlejšie prepínanie efektov, lepšia kvalita obrazu, vylepšené softvérové rozhranie a podpora novších verzií LightWave 3D.
    Dôležité doplňujúce rozširujúce moduly a varianty


    Okrem dvoch základných kariet pre Amigu vydal NewTek aj súvisiace hardvérové rozšírenia, ktoré sa s nimi často spájajú:
    • Video Toaster Flyer (1994): Nebol to samostatný model Toastera, ale prídavná karta pre nelineárny strih videa (NLE), ktorá sa zasúvala do Zorro slotu hneď vedľa karty Video Toaster (2000 alebo 4000) a prepojila sa s ňou plochým káblom. Umožňovala ukladať a strihať video a zvuk priamo z pevných diskov v reálnom čase.
    • Video Toaster Standalone / Screamer (1992): Externá skrinka (rackmount), ktorá umožňovala pripojiť Video Toaster k počítačom PC alebo Macintosh. V skutočnosti však išlo o základnú dosku Amigy 2000 zabudovanú v externom boxe spolu s kartou Video Toaster 2000.
    • Neskôr pre PC (bez Amigy): Po zániku platformy Amiga pokračoval NewTek s kartami Video Toaster [2],[3],VT[4] a VT[5] (od roku 2000), no tie už boli určené výhradne pre Windows PC (PCI slot) a s Amigou nemali nič spoločné.

    (Poznámka: Všetky modely Video Toaster pre Amigu boli navrhnuté výhradne pre americký televízny štandard NTSC – v Európe s normou PAL nefungovali bez externých prevodníkov, čo bol hlavný dôvod, prečo sa v Európe nerozšírili tak ako v USA.)



    Oba modely NewTek Video Toaster (2000 aj 4000) boli navrhnuté okolo vlastných zákazníckych (custom) čipov vyvinutých tímom okolo Brada Carveyho a Tima Jenisona, ktoré dopĺňali komerčné vysokorýchlostné prevodníky (ADC/DAC), videopamäte a riadiaca logika.

    Hlavný rozdiel medzi Video Toaster 2000 a Video Toaster 4000 bol v stupni integrácie (VT4000 zlúčil viaceré diskrétne obvody do novších zákazníckych čipov), v šírke zbernice pre video slot Amigy 4000 a v vyššej presnosti spracovania farieb a kľúčovania. Porovnanie kľúčových čipov: Video Toaster 2000 vs. Video Toaster 4000
    Funkčná sekcia Video Toaster 2000 (1990) Video Toaster 4000 (1993)
    Zákaznícke (Custom) čipy NewTek 4× NewTek Custom IC (tzv. Toaster Chips – kombinácia diskrétnych ASIC/PAL čipov pre DVE a prepínanie) 2× veľké VLSI ASIC čipy (Toaster 4000 Custom Chips s vyššou integráciou) + menšie pomocné GAL/PAL obvody
    Vstupné A/D prevodníky (ADC) 4× (alebo zdieľané pre 4 vstupy) 8-bit Flash ADC (napr. Sony CXA1176 / TRW TDC1048 – 8-bit vzorkovanie kompozitného NTSC signálu) Vylepšené 8-bit / 10-bit spracovanie s čistejším oddelením jasu a farby (Y/C hrebeňový filter / dekóder)
    Výstupné D/A prevodníky (DAC) Brooktree Bt101 / Bt102 / Bt471 alebo Sony CXA1106 (trojkanálové 8-bit video DAC pre RGB a kompozitný výstup) Brooktree Bt476 / Bt478 alebo ekvivalentné vysokorýchlostné 8-bit/10-bit video DAC s nižším šumom
    Framebuffer a DVE pamäť VRAM / DRAM čipy (zvyčajne NEC / Toshiba / Micron 256k × 4-bit DRAM/VRAM, celkovo cca 1 MB – 2 MB pre dva framebuffery a DVE polia) Rýchlejšia VRAM (cca 2 MB rozdelené na duálne 24-bitové framebuffery pre plynulé prelínanie dvoch statických obrazov naraz)
    Genlock a synchronizácia (TBC/Sync) Motorola MC1377 / Elantec EL4581 / EL4583 (Sync Separator) + analógové PLL obvody pre fázové zavesenie na NTSC (3,579545 MHz) Elantec EL4583 + digitálne riadené PLL a vylepšený genlock obvod s stabilnejším časovaním subnosnej NTSC
    Prepínanie analógových vstupov Maxim / Siliconix vysokofrekvenčné analógové multiplexory (napr. DG538 / MAX458 alebo diskrétne video prepínače) Integrované vysokorýchlostné video multiplexory s menším presluchom medzi 4 vstupmi
    Detailný rozpis architektúry podľa blokov

    1. Zákaznícke čipy NewTek (Srdce Toastera)
    • Video Toaster 2000:
      • Obsahoval štvoricu vlastných zákazníckych čipov (označovaných na doske ako NewTek Custom s internými kódmi z éry vývoja Elvis / Toaster), ktoré sa starali o real-time adresovanie pamäte pre DVE (Digital Video Effects), mapovanie textúr (ohýbanie obrazu, otáčanie, kocka) a riadenie alpha kanála (luma key).
      • Karta bola prepojená cez 23-pinový/36-pinový základný Video Slot Amigy 2000, čo obmedzovalo rýchlosť prenosu dát z pamäte Amigy (Chip RAM) do framebufferov Toastera.
    • Video Toaster 4000:
      • NewTek prepracoval logiku do dvoch hlavných veľkých PQFP/PLCC zákazníckych čipov, ktoré nahradili desiatky menších TTL/PAL obvodov z pôvodnej dosky.
      • Využíval rozšírený Video Slot Amigy 4000, ktorý poskytoval širšiu dátovú cestu a priamejší prístup k zbernici, čo umožnilo rýchlejšie nahrávanie grafiky, titulkov (CG) a plynulejšie prechody.
      • Pridal podporu pre luma-keying s plynulou priehľadnosťou (anti-aliased keying) a schopnosť prelínať medzi dvoma 24-bitovými framebuffer-mi súčasne (pri VT2000 sa musel jeden najprv prekresliť).
    2. Digitalizácia a výstup videa (ADC / DAC)
    • Analógovo-digitálne prevodníky (ADC): Oba modely pracovali v natívnom kompozitnom NTSC (vzorkovanie na 4× frekvencii farebnej subnosnej NTSC, teda 14,31818 MHz). Používali sa rýchle 8-bitové flash prevodníky (najčastejšie Sony alebo TRW). VT4000 mal prepracovanú vstupnú analógovú časť s lepšími operačnými zosilňovačmi (napr.Elantec EL2020 / EL2044), čo výrazne znížilo šum a farebné presluchy (dot crawl).
    • Digitálno-analógové prevodníky (DAC): O prevod digitálneho signálu späť na analógový kompozitný výstup (Program a Preview) sa starali rýchle video DAC čipy značky Brooktree (známe aj z grafických kariet) v kombinácii s enkóderom kompozitného signálu (napr.Sony CXA1145 / CXA1645 alebo diskrétne modulátory).
    3. Videopamäť (VRAM a DRAM)
    • Pamäť bola rozdelená do dvoch bánk (Framebuffer A a Framebuffer B), aby mohol Toaster zobrazovať jeden obraz na výstupe Program, zatiaľ čo druhý sa pripravoval na výstupe Preview alebo sa na pozadí vykresľoval z Amigy.
    • Používali sa 256K × 4-bit (alebo 1M × 4-bit) DRAM a dvojportové VRAM čipy (značky ako NEC, Toshiba, Hitachi alebo Micron) s prístupovou dobou 70–80 ns, ktoré dokázali súčasne prijímať dáta z Amigy a posielať ich do DVE procesora v reálnom čase.
    4. Podporná logika a riadenie (PAL / GAL / TTL)
    • Okrem hlavných čipov obsahovali obe dosky 15 až 25 programovateľných logických obvodov (PAL16L8, PAL20V8, GAL16V8 / GAL22V10) od Lattice alebo AMD, ktoré riadili časovanie zbernice Amigy, dekódovanie adries a prepínanie relé na BNC konektoroch (mechanické relé zabezpečovali prepínanie bypassu a výstupov bez degradácie signálu).

    (Poznámka: Keďže NewTek počas výroby revízií dosiek – napr. rev. B, C, D pri VT2000 – menil dodávateľov bežných prevodníkov a pamätí podľa dostupnosti na trhu, presné typové označenia ADC/DAC a VRAM čipov sa medzi jednotlivými revíziami mierne líšili, zatiaľ čo zákaznícke čipy NewTek a čipy Elantec/Brooktree tvorili stály základ.)
    ​
    ​
    Naposledy upravil TherioN; 21.11.2026, 15:56:38.
    --------------------------------------------------
    A1200 + Blizzard 1230/50Mhz + 32MB RAM, AMD RYZEN 9 5900x 32GB DDR4 RAM, ASUS DUAL Radeon RX 7600 O8G V2​, MAC OS X BigSur,

    Komentovat

    Zpracovávám...
    X