O: Assembler - všeobecná logika

No, som detailista. V rámci asm okrem toho S je len zatiaľ 1 vec ktorej nerozumiem. Ale to beriem ako fakt, že tak tá vec funguje a nemám potrebu ju riešiť. Takže okrem toho S nemám čo riešiť. Ja si zatiaľ B,W,L budem určovať pevne, neviem, prečo by som asm mal dávať v tomto voľnú ruku. Pri relatívných skokoch to vobec neni treba.

Som z programovaia v asm lamer. V rámci napríklad vás dvoch z asm najhorší a úplne na začiatku. Ale názor mať možem. Python ma dosť naučil. Programovanie je exaktná vec. Kompromisy možu byť pri zdokonaľovaní sa. Potom už píšeš veci buď najlepšie, alebo horšie. Tam neni niečo ako toto je blbosť a nemusíš to vedieť. Tam buď vieš, alebo nevieš. A ten kto vie je lepší. Sú to presne stanovené pravidlá. A všetky tieto pravidlá sú podriadené schopnostiam programátora. A presne to je vec, kvoli ktorej se progrmovaniu venujem aj naďalej. Mám rád presne stanovené veci. Samozrejme na tie presne stanoveneé veci je sa treba pozerať s nadhľadom. Može byť aj niekoľko veľmi dobrých riešení a každé z nich može mať svoje + a -. Ty si veberieš svoje riešenie a pokúsiš sa ho urobiť najlepšie ako vieš.

Píšem veci tak ako ich vidím teraz. Zajtrajšok je pre mna budúcnosť. Neviem, ako dlho ma bude programovanie baviť. Motivácia tam ale stále jednozančne je.Jeden z faktorov motivácie je, že si určite niekto myslí, že na to nemám. No a ja to tiež chcem zistiť, či tento člověk má pravdu. Zatiaľ nemám chuť nechať niekoho takého vyhrať, lebo chuť po tom to dokázať je vačšia, ako chuť potom opustit bojisko . Týmto by som chcel poďakovať všetkým, čo mi neveria .

O: Assembler - všeobecná logika

Ja som zas toho nazoru, ze bra.s znamena pre niektore (slabsie) kompilery, aby dal co najmensiu hodnotu (.b .w .l) podla potreby, lebo bez zadania dlzky sa da v kompileroch dlzka nastavit napr. aby tam daval word, cize ked napisem move d0,d1 tak to podla nastavenia kompilera prelozi ako move.w d0,d1. Pri takom nastaveni ked dam bra skok , tak by to kompiler mohol chapat ako bra.w skok a pre to sa tam pise .s. Ale slusny kompiler by to mal upravit. Moj nazor, kazdopadne som bra.s v zivote nepouzil a ani nepouzijem...

PS: A zase tu riesime taku zbytocnost...

O: Assembler - všeobecná logika

Na riadky to prepocitavat nemozes, ak budes mat 15000 riadkov len instrukciu RTS ktora ma dva bytes, tak vtedy ano. Ale realita je ina, instrukcie maju rozne velkosti takze riadky ako "mernu" jednotku pouzivat nemozes.

O: Assembler - všeobecná logika

Asi beru zpět ten dotaz, protože to asi nemáš vše v jedné SECTION...

O: Assembler - všeobecná logika

Je to len uhol pohľadu, viem, že to asm nastavuje. ...Áno až 020ka. Však som na to zavtipkoval s tou A1200 . Asi aj pri tých 15 tisícich riadkoch by mohol stačit relatívny skok v rámci W... ?

O: Assembler - všeobecná logika

No a toto riesi kompilator sam. Ked nestaci .B tak da .W ak ani to da .L

Skoda sa trapit niecim takymto. Tusim Bxx.L ani 68000 nepodporuje. Az vyssia rada CPU.

O: Assembler - všeobecná logika

Tak pri týchto skúšobných programčekoch stačí snaď B, ale načo počítať, však dáš B a keď ťa asm prefacká, tak dáš W a nepredpokladám, že budem musieť dlhšiu dobu dávať L, čo ide v rámci PC relatívneho skusku len na 020ke. Načo by sme robili v rámci L absolutný skok na A600, keď A600 možeme dať do skrine a na stol položiť A1200 )

O: Assembler - všeobecná logika

jasne vetsina kompilatoru na Amize to resi sama, nicmene jsou i takove, ktere to proste neumi a tam je to pak treba zadat rucne.

O: Assembler - všeobecná logika

Pri skokoch Bxx vobec neries velkost, toto si obsluzi assembler/kompilator sam. Predsa nebudes pocitat ako "daleko" budes skakat a podla toho davat .b .w. priponu

O: Assembler - všeobecná logika

Jo BRA je PC relativní skok. Jak pracuje asm s rozsahama byl nezvyk i pro mne (v rámci kladných a záporných číslel). OK, to že se S = B má větší logiku při napsání věty z AR "S nebo W", jako jsem si myslel já že S = W. Jo a neni to o tom, že je něco PC relativní, ale vše je relativní ) (dělám si asm legraci)

Nějak bylo, nějak bude .

O: Assembler - všeobecná logika

zkusme projit to BRA tedy aspon jak ja to chapu, coz muze byt taky blbe
BRA (BRanch Always) nepodmineny prikaz skoku

BRA.size <label>
size muze byt pro 68000 Byte nebo Word, pro 68020+ to muze byt i Long
aby to bylo zmatenejsi tak nektere assemblery pouzivaji BRA.s a jine BRA.b

technicky je to neco jako If (true) then PC + d -->; PC
tj. skok jen v urcitem rozsahu od aktualni hodnoty registru PC

kdyz je to .s, tak ta pridana hodnota muze byt jen byte velka a vzdycky signed!. Dopredu se tedy muzes posunout maximalne 126 bytu (0x7E) a dozadu 128 bytu (x080). [tady jsem se predtim seknul]

pro .w je to 32766 (0x7EFE) dopredu a 32768 (0x8000) dozadu

O: Assembler - všeobecná logika

Hledal jsem i v té knize od Krále (špatně samozřejmě) v elektronické podobě pomocí vyhledávání řetězce ".s" a našlo mi to jen zdrojové kódy, kde se to hned použilo, ale nic jiného. Ten rozsah si pohlídáš v asm s příznaky procesoru, tedy není to pro mne logické vysvětlení. Tohle v asm uděláš 1 byte + příznaky. Nepotřebuješ určovat, jestli se jedná o rozsah -128 až 127, nebo 0 až 255. Navíc je vzpomenuto že buď .W nebo .S. A WORD má 2 BYTE, tedy rozsah je větší. Ale to je jedno, nějak bylo a nějak bude. Jo a když jsme u té knihy, dnes jsem se stal její vlastníkem .

O: Assembler - všeobecná logika

.s jako SHORT branch (range: -128, +127 byte)

O: Assembler - všeobecná logika

Čo je to datový typ .s?

príklad:
BRA.s

Pokiaľ to teda datový typ je, lebo inak sú len B W a L, ale píše sa to na rovnakom mieste... .

O: Assembler - všeobecná logika

Tak som sa dočítal, že staršie A500 vedeli adresovat len 0,5 MB CHIP. Tak by ma zaujímalo, že keď sa programuje pre A500/A600, či sa v rámci komatibility pracuje vačšinou s možnosťou adresácie 0,5 MB alebo 1 MB CHIP kďe by tento program potom na A500 s obmedzenou adresáciou 0,5 MB CHIP nepracoval, aj keby daná Amiga mala 1 MB RAM, kde by rozšírenie o 0,5 MB RAM nebo o pamať typu CHIP... . V Amiga Review tento typ pamaťe nazvali ako 0,5 MB FAKE-FAST .